Veselé i strastiplné putovanie Levočanov po Banskej Štiavnici a jej okolí

Podrobnosti

Uverejnené: štvrtok, 28. máj 2009, 19:13

Klub priateľov ZPM pri SOŠ pre žiakov so ZPI v Levoči a dobrí ľudia z penziónu Antolský mlyn vo Svätom Antone pripravili pre nevidiacich a slabozrakých žiakov v dňoch 15. – 17. mája 2009 trojdňový výlet do Banskej Štiavnice s cieľom oboznámiť ich s tradíciami, pamätihodnosťami a prírodnými krásami tohto kraja. „Strieborné mesto“, ako kedysi Banskú Štiavnicu nazývali, nám pripravilo veľa nezabudnuteľných zážitkov.

Penzión „Antolský mlyn“ bol pre nás rozprávkovým domčekom uprostred zelene Štiavnických vrchov. Útulné izbičky a chutná strava nám nahradili na tri dni vlastný domov.

Svätý Anton je známy vďaka kaštieľu, ktorý kedysi patril rodine Koháryovcov. Obdivovali sme bohato a vkusne zariadené izby i nádherné poľovnícke trofeje na chodbách.

Slávna minulosť kaštieľa a jeho majiteľov vystriedala súčasnosť na Ranči Nádej. Pokojné koníky povozili všetkých, ktorí prejavili odvahu i chuť zajazdiť si na malom tátošovi. Pohladkali sme všetky zvieratká, ktoré sme na ranči zbadali. Najväčší úspech mal somár.

Jazero Počúvadlo je najväčším tajchom, ktorého vznik súvisí s baníctvom. Malá prechádzka popri jazere potešila naše zmysly. Prstami sme zistili chlad vody. Ivo si pre istotu aj nohy namáčal ...

Pred nami bol výstup na vrch Sitno. Strmý kopec sa javil nezdolateľne, krátke prestávky na načerpanie ďalších síl boli čoraz častejšie, ale nevzdali sme sa a spoločnými silami sme Sitno pokorili.

Noc múzeí v Banskej Štiavnici mala skutočne čaro. Vstup do zámku sme si museli vybojovať s tureckým mýtnikom a potom pred nami ožívali postavy z histórie mesta v súvekých kostýmoch.

Vypočuli sme si poučné, smutné i vtipné príbehy slávnych osobností Štiavnice.

Malí permoníci, banskí škriatkovia, sa s nami rozlúčili v banskom múzeu, aby nás na druhý deň zlákali do skutočnej bane – štôlne Bartolomej.

Putovanie úzkymi a nízkymi chodbami nebolo jednoduché a nejedna hlava sa zoznámila so skalami, v ktorých sa voľakedy leskli vzácne kovy. Na pamiatku sme si zakúpili ozdoby z farebných kamienkov, ktoré sa zasa lesknú na nás.

Voľné chvíle v Antolskom mlyne sme trávili spolu. Rozprávali sme sa na terase alebo hrali hry v jedálni. Hra „Activity“ sa ukázala ako zmysluplná a veľmi užitočná. Neznámy pojem „tokanie“ sa udomácnil po prehliadke kaštieľa, kde sme videli síce vypchaté, ale tokajúce hlucháne.

Posledný deň v Antolskom mlyne patril Anjelskej pošte. Anjeli napísali anjelom veselé veršíky, srdečné priania a úprimné poďakovania. Bolo to dojímavé.

S Banskou Štiavnicou a Antolským mlynom sme sa lúčili veľmi neradi. Na príjemné prostredie a priateľských ľudí, ktorí nám vždy vychádzali v ústrety, budeme radi a dlho spomínať.

Mgr. Pavla Leščáková